Slovensko je odkázané na dovoz a distribúciu liekov zo zahraničia,
domáca produkcia nestačí

Pre každú krajinu je dôležité, aby bola v čo najvyššej možnej miere
sebestačná vo výrobe liekov, ochranných pomôcok či medicínskej techniky.
Bohužiaľ farmaceutická výroba na Slovensku dosahuje ročné tržby iba
približne 200 miliónov eur a zamestnáva len 2 000 ľudí. Na sebestačnosť
vo výrobe liekov či vakcín pre pokrytie domácej spotreby podľa
chorobnosti to však nestačí. Len z verejných zdrojov
vydáva Slovensko ročne na lieky vyše 1 miliardy
eur. Rozdiel je teda viac ako 800 miliónov eur.

Graf č. 1 Ako môžeme vidieť na priloženom grafe č.
1, celková spotreba liekov na Slovensku má jednoznačne rastúci
charakter. V priebehu rokov 2015 až 2022 dosahovala spotreba priemerné
CAGR 2,97%. Podiel liekov preplácaných zdravotnou poisťovňou bol v roku
2022 rovný 74,86%, čo predstavuje mierny pokles oproti roku 2015, kedy
tento podiel predstavoval 77,30%.

Zdroj: HFSBC, Eurostatt Vývoj spotreby humánnych liekov na
Slovensku

Farmaceutická výroba

Farmaceutické spoločnosti vyrábajú a distribuujú konvenčné lieky,
ktoré sú zvyčajne dostupné vo forme tabliet, kapsúl alebo injekčných
prípravkov. Tieto lieky sú často chemicky syntetizované zlúčeniny.
Naopak, biotechnologické spoločnosti sa špecializujú na vývoj
biologických produktov. Medzi produkty patria hlavne vakcíny,
terapeutické proteíny, monoklonálne protilátky a génové terapie. Lieky
prechádzajú bežne ustanoveným regulačným procesom, ktorý zahŕňa rôzne
fázy klinických skúšok pred získaním schválenia od regulačných
orgánov.

„Slovensko vydáva na lieky vyše 1 miliardy eur ročne.“

Distribučné spoločnosti zohrávajú nenahraditeľnú
úlohu v spojení medzi výrobcami zdravotnými zariadeniami
(hlavne lekárne a nemocnice).

Distribúcia a dovoz

Paralelný obchod s liekmi je založený na zásade voľného pohybu tovaru
v rámci vnútorného trhu EÚ. Priamym dôsledkom zásady voľného pohybu je
doktrína Cassis de Dijon, ktorá stanovuje, že výrobku, ktorý je
zákonne uvedený na trh jedného členského štátu, musí byť umožnený voľný
obeh v celej EÚ. Osobitnou kapitolou je paralelný dovoz a paralelná
distribúcia.

Paralelná distribúcia spočíva v tom, že centrálne registrované lieky
uvedené na trh v jednom členskom štáte Európskeho hospodárskeho
priestoru môže distribútor uviesť na trh v ktoromkoľvek inom členskom
štáte, nezávisle od držiteľa povolenia na uvedenie na trh. Paralelní
distribútori musia Európskej agentúre pre lieky (EMA) zaslať oznámenie o
paralelnej distribúcii. Paralelný distribútor tak nedostane samostatné
povolenie na uvedenie na trh, ale namiesto toho dostane potvrdenie od
EMA, v ktorom sa uvádza, že paralelná distribúcia produktu je povolená
spolu s informáciou o tom, na ktoré typy liekov sa povolenie
vzťahuje.

Paralelný dovoz sa na druhej strane týka iba vnútroštátne
registrovaných liekov a podlieha schváleniu príslušným vnútroštátnym
orgánom členského štátu. Ide o dovoz, ktorý nie je vykonávaný držiteľom
povolenia na uvedenie na trh alebo v súčinnosti s ním.

Základný rozdiel medzi paralelným dovozom a paralelnou distribúciou
tak spočíva v tom, že distribúciu možno uskutočňovať len po ohlásení
EMA, zatiaľ čo dovoz podlieha povoleniu vnútroštátneho orgánu, v našom
prípade povoleniu Štátneho ústavu pre kontrolu liekov.

Graf č. 2 Spotrebu uhradenú pacientom z grafu č. 1
vieme následne rozdeliť podľa typu výdaja. Vidíme, že najväčšiu zložku
tvorí spotreba liekov bez receptu. Ak vyjmeme konkrétne hodnoty a
porovnáme ich s celkovou spotrebou zistíme, že:

• Lieky predané z verejnej lekárne bez receptu tvorili v roku 2022
  13,57% celkovej spotreby. Tento údaj zaznamenal 36,93% nárast oproti
  roku 2015, v ktorom lieky bez receptu tvorili iba 9,91% z celkovej
  spotreby.
• Lieky na recept s doplatkom pacienta tvorili v roku 2022 5,56%
  celkovej spotreby. Táto kategória zaznamenala výrazný pokles oproti roku
  2015, kedy predstavovala 8,37%.
• Lieky na recept bez úhrady z verejného poistenia tvorili v roku 2022
  6,01% celkovej spotreby, čo predstavuje oproti roku 2015 nárast
  35,97%.

Dopyt po liekoch neustále rastie, nedostatok budeme pociťovať čoraz
častejšie

Situácia s výpadkami liekov pretrváva nielen na Slovensku, ale aj v
celej Európe. Príčinou sú hlavne globalizácia výroby liekov, zmeny
v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, inflácia, vyššie náklady na
suroviny pre výrobcov, ale aj vyššie náklady na energie, celkovo
nedostatok surovín na výrobu, alebo aj nedostatok personálu, alebo tiež
dôsledky COVID pandémie a vojenského konfliktu na Ukrajine. Ako sme
uviedli vyššie, zdroje sú limitované a kríza nedostatku
a nedostupnosti už aj základných liekov zasiahla nielen Slovensko, ale
pretrváva v celej Európe. Tieto výpadky sa týkajú celej
rady skupín liekov, ako lieky proti bolesti, lieky pre detských
pacientov, lieky na recept, ale aj voľný predaj.

Zdroj: NCZI, HFSBC Spotreba TOP 10 voľnopredajných liekov na
Slovensku v roku 2018

Vyššie uvedené dopady budú v budúcnosti podľa odborníkov a analytikov
čoraz častejšie a intenzívnejšie, hlavne kvôli obmedzenosti zdrojov,
surovín a čiastočne kvôli regulácii výrobných kapacít.

Špecifiká investícií do farmaceutického odvetvia

Firmy financujú náročný výskum liečby, ktorý často končí neúspešne.
Testovanie liečby tiež prechádza niekoľkými etapami a spravidla trvá
dlhý čas, aj niekoľko rokov. Ďalším špecifikom je, že farmaceutickým
podnikom po uplynutí určitej doby (väčšinou 5 – 20 rokov) končia
patentové práva na ochranu svojich liekov. Po uplynutí tejto doby
spoločnosti už nemajú výhradné práva na výrobu, predaj a zisk z týchto
liekov. V dôsledku tohto je výroba taká náročná.

Farmaceutický sektor v Európe je napriek tomu veľmi atraktívnym
a vyhľadávaným cieľom investorov. Je jedným z najrýchlejšie rastúcich
trhov na svete(2. miesto po USA). Má stabilný rast, vysokú ziskovosť a
tiež obrovské množstvo inovácií. Priemerná marža zisku
farmaceutických firiem v Európe je 25 %. Takmer všetky
investujú do výskumu a vývoja nových liekov a terapií, ktoré majú
potenciál zlepšiť kvalitu života ľudí.

„Spotreba liekov má stabilný a jasne stúpajúci trend.“

Investície do veľkodistribúcie liekov pridávajú
diverzifikáciu do portfólia investorov. To znamená, že slúžia
ako záložný plán, ak by iné odvetvia trhu začali mať problémy. Pri
investovaní do veľkodistribúcie liekov odpadá riziko
koncentrácie, keďže distribútor môže nakupovať predávať
akýkoľvek liek(v rámci legislatívneho rámca). Zároveň nie je
veľkodistribútor odkázaný na portfólio daného výrobcu (nie je viazaný na
jedného dodávateľa) a jedného odberateľa. Spravidla je
odberateľská sieť diverzifikovaná na viacerých typov
odberateľov ako lekárne, nemocnice či iný veľkodistribútori.

Podľa všetkých dostupných štatistík a prognóz má spotreba liekov síce
stabilný, ale veľmi jasne stúpajúci charakter čo si uvedomujú aj
profesionálny investori, ktorí zaraďujú investície veľkodistribúcie
liekov do svojho portfólia.

Ako hlavnú výzvu uvádzajú profesionálny investori podľa prieskumov
privátnych bánk a family office , keďže o exkluzívne a veľmi limitované
investície, ktoré sú takmer okamžite „vypredané“ a podobných
investičných príležitostí je ako šafránu.