Bohužiaľ farmaceutická výroba na Slovensku dosahuje ročné tržby iba približne 200 miliónov eur a zamestnáva len 2 000 ľudí. Na sebestačnosť vo výrobe liekov či vakcín pre pokrytie domácej spotreby podľa chorobnosti to však nestačí. Len z verejných zdrojov vydáva Slovensko ročne na lieky vyše 1 miliardy eur. Rozdiel je teda viac ako 800 miliónov eur.

Graf č.1

Ako môžeme vidieť na priloženom Grafe č.1, celková spotreba liekov na Slovensku má jednoznačne rastúci charakter. V priebehu rokov 2015 až 2022 dosahovala spotreba priemerné CAGR 2,97%. Podiel liekov preplácaných zdravotnou poisťovňou bol v roku 2022 rovný 74,86%, čo predstavuje mierny pokles oproti roku 2015, kedy tento podiel predstavoval 77,30%.

Zdroj: HFSBC, Eurostat Vývoj spotreby humánnych liekov na Slovensku 

Farmaceutická výroba

Farmaceutické spoločnosti vyrábajú a distribuujú konvenčné lieky, ktoré sú zvyčajne dostupné vo forme tabliet, kapsúl alebo injekčných prípravkov. Tieto lieky sú často chemicky syntetizované zlúčeniny. Naopak, biotechnologické spoločnosti sa špecializujú na vývoj biologických produktov. Medzi produkty patria hlavne vakcíny, terapeutické proteíny, monoklonálne protilátky a génové terapie. Lieky prechádzajú bežne ustanoveným regulačným procesom, ktorý zahŕňa rôzne fázy klinických skúšok pred získaním schválenia od regulačných orgánov.

„Slovensko vydáva na lieky vyše 1 miliardy eur ročne.“

Distribučné spoločnosti zohrávajú nenahraditeľnú úlohu v spojení medzi výrobcami  zdravotnými zariadeniami (hlavne lekárne a nemocnice).

Distribúcia a dovoz

Paralelný obchod s liekmi je založený na zásade voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu EÚ. Priamym dôsledkom zásady voľného pohybu je doktrína Cassis de Dijon, ktorá stanovuje, že výrobku, ktorý je zákonne uvedený na trh jedného členského štátu, musí byť umožnený voľný obeh v celej EÚ. Osobitnou kapitolou je paralelný dovoz a paralelná distribúcia.

Paralelná distribúcia spočíva v tom, že centrálne registrované lieky uvedené na trh v jednom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru môže distribútor uviesť na trh v ktoromkoľvek inom členskom štáte, nezávisle od držiteľa povolenia na uvedenie na trh. Paralelní distribútori musia Európskej agentúre pre lieky (EMA) zaslať oznámenie o paralelnej distribúcii. Paralelný distribútor tak nedostane samostatné povolenie na uvedenie na trh, ale namiesto toho dostane potvrdenie od EMA, v ktorom sa uvádza, že paralelná distribúcia produktu je povolená spolu s informáciou o tom, na ktoré typy liekov sa povolenie vzťahuje.

Paralelný dovoz sa na druhej strane týka iba vnútroštátne registrovaných liekov a podlieha schváleniu príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu. Ide o dovoz, ktorý nie je vykonávaný držiteľom povolenia na uvedenie na trh alebo v súčinnosti s ním.

Základný rozdiel medzi paralelným dovozom a paralelnou distribúciou tak spočíva v tom, že distribúciu možno uskutočňovať len po ohlásení EMA, zatiaľ čo dovoz podlieha povoleniu vnútroštátneho orgánu, v našom prípade povoleniu Štátneho ústavu pre kontrolu liekov.

Graf č.2

Spotrebu uhradenú pacientom z Grafu č.1 vieme následne rozdeliť podľa typu výdaja. Vidíme, že najväčšiu zložku tvorí spotreba liekov bez receptu. Ak vyjmeme konkrétne hodnoty a porovnáme ich s celkovou spotrebou zistíme, že:

• Lieky predané z verejnej lekárne bez receptu tvorili v roku 2022 13,57% celkovej spotreby. Tento údaj zaznamenal 36,93% nárast oproti roku 2015, v ktorom lieky bez receptu tvorili iba 9,91% z celkovej spotreby.

• Lieky na recept s doplatkom pacienta tvorili v roku 2022 5,56% celkovej spotreby. Táto kategória zaznamenala výrazný pokles oproti roku 2015, kedy predstavovala 8,37%.

• Lieky na recept bez úhrady z verejného poistenia tvorili v roku 2022 6,01% celkovej spotreby, čo predstavuje oproti roku 2015 nárast 35,97%.

Zdroj: NCZI

Dopyt po liekoch neustále rastie, nedostatok budeme pociťovať čoraz častejšie

Situácia s výpadkami liekov pretrváva nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Príčinou sú hlavne globalizácia výroby liekov, zmeny v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, inflácia, vyššie náklady na suroviny pre výrobcov, ale aj vyššie náklady na energie, celkovo nedostatok surovín na výrobu, alebo aj nedostatok personálu, alebo tiež dôsledky COVID pandémie a vojenského konfliktu na Ukrajine. Ako sme uviedli vyššie, zdroje sú limitované a kríza nedostatku a nedostupnosti už aj základných liekov zasiahla nielen Slovensko, ale pretrváva v celej Európe. Tieto výpadky sa týkajú celej rady skupín liekov, ako lieky proti bolesti, lieky pre detských pacientov, lieky na recept, ale aj voľný predaj.

Graf č.3
Top 10 voľnopredajných liekov podľa množstva lieku v baleniach

Zdroj: NCZI, HFSBC Spotreba TOP 10 voľnopredajných liekov na Slovensku v roku 2018

Vyššie uvedené dopady budú v budúcnosti podľa odborníkov a analytikov čoraz častejšie a intenzívnejšie, hlavne kvôli obmedzenosti zdrojov, surovín a čiastočne kvôli regulácii výrobných kapacít.

Špecifiká investícií do farmaceutického odvetvia

Firmy financujú náročný výskum liečby, ktorý často končí neúspešne. Testovanie liečby tiež  prechádza niekoľkými etapami a spravidla trvá dlhý čas, aj niekoľko rokov. Ďalším špecifikom je, že farmaceutickým podnikom po uplynutí určitej doby (väčšinou 5 – 20 rokov) končia patentové práva na ochranu svojich liekov. Po uplynutí tejto doby spoločnosti už nemajú výhradné práva na výrobu, predaj a zisk z týchto liekov. V dôsledku tohto je výroba taká náročná.

Farmaceutický sektor v Európe je napriek tomu veľmi atraktívnym a vyhľadávaným cieľom investorov. Je jedným z najrýchlejšie rastúcich trhov na svete (2. miesto po USA). Má stabilný rast, vysokú ziskovosť a tiež obrovské množstvo inovácií. Priemerná marža zisku farmaceutických firiem v Európe je 25 %. Takmer všetky  investujú do výskumu a vývoja nových liekov a terapií, ktoré majú potenciál zlepšiť kvalitu života ľudí.

„Spotreba liekov má stabilný a jasne stúpajúci trend.“

Investície do veľkodistribúcie liekov pridávajú diverzifikáciu do portfólia investorov. To znamená, že slúžia ako záložný plán, ak by iné odvetvia trhu začali mať problémy. Pri investovaní do veľkodistribúcie liekov odpadá riziko koncentrácie, keďže distribútor môže nakupovať predávať akýkoľvek liek (v rámci legislatívneho rámca). Zároveň nie je veľkodistribútor odkázaný na portfólio daného výrobcu (nie je viazaný na jedného dodávateľa) a jedného odberateľa. Spravidla je odberateľská sieť diverzifikovaná na viacerých typov odberateľov ako lekárne, nemocnice či iný veľkodistribútori.

Podľa všetkých dostupných štatistík a prognóz má spotreba liekov síce stabilný, ale veľmi jasne stúpajúci charakter čo si uvedomujú aj profesionálny investori, ktorí zaraďujú investície veľkodistribúcie liekov do svojho portfólia.

Ako hlavnú výzvu uvádzajú profesionálny investori podľa prieskumov privátnych bánk a family office, keďže o exkluzívne a veľmi limitované investície, ktoré sú takmer okamžite „vypredané“ a podobných investičných príležitostí je ako šafránu.